Kým prístroje na veľkých družiciach NASA boli extrémnou jasnosťou zdroja
zahltené a neboli schopné merať jeho maximálnu jasnosť, GRBAlpha so
svojim relatívne malým a technicky inovatívnym detektorom dokázala
zmerať jasnosť záblesku aj v špičke. "GRBAlpha sa zapísala do dejín
astronómie, keď ukázala, že aj malé družice dokážu robiť prelomovú vedu a
efektívne dopĺňať prácu veľkých vesmírnych misií," skonštatoval astrofyzik Norbert Werner, ktorý je jej spoluiniciátor a vedecký koordinátor.
Signál z GRB 221009A cestoval približne 1,9 miliardy rokov kým dosiahol
Zem. Zaradil sa tak medzi najbližšie známe GRB, ktorých počiatočné alebo
okamžité žiarenie trvá viac ako dve sekundy. Tieto výbuchy
pravdepodobne znamenajú zrod čiernej diery, ktorá vzniká, keď sa jadro
masívnej hviezdy zrútilo pod jej vlastnou váhou. Keď čierna diera rýchlo
pohltí okolitú hmotu, vyžaruje prúdy v opačných smeroch, ktoré obsahujú
častice zrýchlené takmer na rýchlosť svetla. Tieto prúdy prenikajú cez
hviezdu a vyžarujú röntgenové a gama žiarenie. Udalosť označili
astronómovia ako tú, ktorá nastáva len raz za niekoľkých tisícročí.
Podobné nanosatelity pripravujú aj iné štáty a inštitúcie, GRBAlpha je
však prvou družicou svojho druhu. Za doterajšiu dobu fungovania
zaznamenala 42 úkazov, z toho 27 gama zábleskov, 12 energetických
zábleskov na Slnku, dva záblesky takzvaných magnetarov, a jedno
vzplanutie röntgenovej dvojhviezdy.
Slovenská družica bola vynesená na obežnú dráhu 22. marca 2021.
Postavili ju slovenské firmy a úlohu zohrala Letecká fakulta Technickej
univerzity v Košiciach.